SK: Bazalka pravá, LA: Ocimum basilicum, EN: Basil

Jednoročná bylinka, ktorá patrí medzi nejobľúbenejšie korenie stredomorskej kuchyne, najmä talianskej. Vôňa je veľmi výrazná, jemne sladkastá. Čerstvé, alebo aj sušené listy bazalky sa tradične pridávajú k paradajkám, syrom, śalátovým listom, rybám, taktiež do cestovín a rôznych omáčok. Dá sa z nej pripraviť aj čaj, ktorý má blahodárne účinky na trávenie, bazalka pomáha pri nervozite, úzkosti či zlej koncentrácii. Odporúča sa taktiež pri nachladnutí a pri kašli.

Popis bazalky

Bazalka je jednoročná stálezelená bylinka s typickou aromatickou vôňou. Priemerne dorastá do výšky 20 až 40 cm - podľa druhu aj 60 cm. Listy sú zelenej až fialovej farvy. Môžu byť aj kučeravé. Bazalka má biele kvety. Boli vyšlachtené aj druhy s ružovými a červenými kvetmi. Kvitne v júni až auguste.

Bazalka obsahuje v listoch až 3% éterického oleja. Éterický olej je tvorený estragolom, linalolom a kafrom, tanínom, cinoelom a ďalšími látkami. Olej je možné získať tiež zo semienok bazalky lisovaných za studena.

Použitie bazalky

Bazalka sa uplatní v liečiteľstve a gastronómi, ale aj ako okrasná rastlina.

V liečitelstve se používá vňať, ktorá sa zbiera v júni až auguste zrezaním približne 10 – 15 cm nad zemou. Zostane nám tak časť listu a môžeme bazalku zožať až 3x ročne.  Doporučujeme bazalku sušiť v tieni za teploty maximálne 40 °C.

Bazalka zvyšuje žalúdočnú činnosť(pôsobí proti žalúdkovým kŕčom a zvyšuje vylučovanie tráviacich štiav), znižuje nafukovanie, podporuje chuť do jedla, uľachčuje odkašlávanie, pôsobí protizápalovo a mierne antibioticky. Bazalka podporuje laktáciu a a lieči afty v ústach. Často je vhodná i pri liečbe vylučovacieho systému a pri prieduškovej astme.

V gastronómii sa bazalka používa k ochuteniu jedál, ako napr. paradajkové šaláty, syry, ryby, cestoviny a rôznychh omáčiek.

Čaj z bazalky

Pripravíme jednoducho zaparením 1 lyžičky sušenej bazalky v hrnčeku vriacej vody a necháme 10 minut odstáť.

Pestovanie bazalky

Bazalka je nenáročná bylinka na pestovanie. Darí sa jej na teplém, slnečnom a záveternom mieste. Semená vysievame na začiatku marca do pareniska, alebo za okno do kvetináča. Na záhradu  presadzujeme v máji. Rastline vyhovuje pôda kyprá a bohatá na živiny. Môžeme ju pestovať i v kvetináči za oknom, kde se bazalke taktiež darí. Máme tak vždy čerstvú bazalku k dispozícii.

Tip: Kochlík s bazalkou umiestnený na okennom parapete odpudzuje v lete muchy.

Úroda našich pestovateľov:

 

Kocúrnik obyčajný

Opis

Vytrvalá rastlina vysoká 40 - 100 cm. Rastlina je jemne ochlpená a vonia výrazne po mäte a citróne. Obľubuje slnečné, alebo poloslnečné stanovište s dobre priepustnou pôdou.
Rozmnožujeme ho jarným výsevom v parenisku, alebo na jar delením starších trsov.

Liečivé vlastnosti: Kocúrnik má upokojujúci vplyv na nervy a tráviace ústrojenstvo.

 

Naše výsledky:

 

SK: Kôpor voňavý, LA: Anethum graveolens, EN: Dill

 

Popis kôpru

Jednoročná bylina dorastajúca do výšky až 120 – 150 cm. Typická je vysoká lodyha s delenými voňavými listami. Od júna do septembra kvitne žutými kvetmi zloženými do okolkov. Tu dozievajú hnedé semená. Typická chuťpre kôpor voňavý  je svieže trpká chuť a vôňa kmínu. Koreň je dlhý a nie je pre to vhodný na presadzovanie.

Použitie a zber kôpru

V liečiteľstve se využívá celá bylinka okrem koreňa. Kôpor má pozitíivny vplyv na uvolnenie napätia a zmiernenie nafukovania. Ďalej povzbuzuje chuť do jedla, zbavuje tkanivá škodlivín a odvádza z nich vodu.

Obsahové látky kôpru sú éterické oleje, vitamíny, tuky a minerálne látky.

Mladé listy kôpru môžeme pridať do šalátov, zeleniny, rýb, poléievok a samozrejme aj do omáčok. Pridává sa do kylsej kapusty a do nakladaných uhoriek. Najlepší je čerstvý, ale je možné ho uskladniť v mrazniške na obdobie 6 mesiacov. Stonka se odreže tesne pred tým, kým začnú hnednúť semienka. Semená si môžeme uschovať na budúci rok rok pre ďalší výsev.

Kôprový čaj

Kávovú lyžičku kôpru zalejeme horúcou vodou a necháme 5 minut vylúhovať.  Následne scedíme a pijeme 3 krát denne jednu šálku.

Pestovanie kôpru

Vysieva sa od apríla na konečné stanovište do riadkov vzdialených cca 30 cm. Horná časť kôpru vyžaduje slnko, spodná časť naopak tieň. Zemina by mala byť kyprá, dobre priepustná a bohatá na živiny. Kôpor ocení ochranu pred vetrom. Vyžaduje dostatečnú vlhkosť pri koreni, a preto se doporučuje mulčovať trávou. Kôpor je dobrý kamarát s uhorkou, šalátom, kapustou či cibulou a navzájom podporujú svoj rast.

Naše výsledkv Ľubietovej:

doplnit info.

Opis

Ligurček lekársky je trvácna, v druhom až treťom roku mohutná, až dvojmetrová rastlina. Všetky časti ligurčeka majú typickú, spočiatku sladkú, neskôr horko aromatickú maggi (vegeta) vôňu i chuť. Ligurček má vzhľad mohutne vyrasteného zeleru. Kvitne bledožltými kvetmi od júna až do augusta. Vyhovuje mu mierne vlhká, stredne ťažká pôda s dobre preležaným kompostom. Obľubuje tienisté prostredie a vlhké podnebie.
Rozmnožujeme ho buď to priamym výsevom na jeseň, alebo jarným výsevom od polovičky marca do mája. Taktiež sa dobre rozmnožuje vegetatívne - delením podzemku. Robíme to tak, že pri jesennom zbere koreňov sa tenšie, na drogu nevhodné korene oddelia a znovu vysadia do hĺbky cca 20 cm.

Kuchynské využitie: Semená vylúhujeme v brandy a osladíme cukrom, pridávame do likérov, rozdrvené do chleba a pečiva. Čerstvé alebo sušené listy, usušený pomletý koreň pridávame do mäsových polievok, k dusenému mäsu, syru. Čerstvým listom koreníme omáčky, šaláty, polievky, zeleninové jedlá, hydinu a ryby. Pridávame ho i do masla a bryndze. Listy ligurčeka s kôprom a bazalkou, tvoria koreninu diétnej kuchyne. Čaj pijeme pre jeho pikantnú chuť.
Ligurček sa používa taktiež na aromatizovanie niektorých druhov tabakových zmesí.

Z ligurčeka sa získava silica Oleum levistici, ktorá sa používa vo voňavkárstve a taktiež ako prísada do kúpeľov.

Liečivé účinky: Ligurček má vysoký obsah vitamínov. Odvar sa používa ako diuretikum na odvodnenie a vylučovanie škodlivých látok z tela. Pôsobí dehydratačne - podporuje uvoľňovanie vody z organizmu. Má odhlieňovacie účinky. Celkovo posilňuje organizmus, hlavne jeho nervovú a svalovú sústavu, zlepšuje činnosť srdca. Zlepšuje obeh krvi. Pôsobí tiež ako mierne afrodiziakum. Nesmie sa používať v tehotenstve a pri obličkových ťažkostiach.

Výsledky našich partnerov:

doplnit info.


SK: Mäta pieporná, LA: Mentha × piperita, EN: Peppermint

Mäta prieporná patrí medzi najznámejšie a jedny z najstarších liečivých byliniek a pestuje se po celom svete. Poznáme niekoľko desiatok odrôd mäty, ktoré vznikli krížením mäty priepornej - ako napr. mäta citrónová,  mäta ananásová a pod. V antickom Grécku nosil ženích v deň svadby mätový vienok. Od jej objavenia sa používala ako liek pre posilnenie tela a ducha. Nemala by chýbať v žiadnej bylinkovej záhrade.

Popis mäty priepornej

Vytrvalá bylinka dorastajúca do výšky až 80 cm. Jej listy majú zelenú farvu kombinovanú s tmavohnedým jemným zfarvením. Koreňový systém je plytký a vytvára veľa výbežkov. Pre mätu priepornú je typická výrazná pepermintová chuť a vôňa.

Kvitne od júla do septembra ružovými až fialovými kvetmi v dlhých klasoch.

Použitie a zber mäty priepornej

V prírodnom liečiteľstve sa mäta používa pre svoj pozitívny vpliv na uvolnenie kŕčov a prispieva pri žalúdočných a črevných problémoch. Využíva se čaj, mätový olej a pridáva sa do potpourri.

Obsahové látky sú éterický olej s mentolom, menton, flavonoidy.

Čerstvé lístky mäty zbierame celé leto, pri sušení striháme vňať krátko pred rozkvetom.

Mäta prieporná má výborné zastúpenie aj v kuchyni. Využíva sa k jahňaciemu a mletému mäsu, do marinád, do jogurtov, sladkých jedál a do šalátových záliviek. Výborná a nezastupitelná je taktiež v kubánskom nápoji Mojito.

Čo se užívania týka, je mäta neškodná, môžeme ju používať neustále. Samotné pitie mäty je treba raz za čas prerušit po dobu aspoň desať dní.

Čaj z mäty priepornej

Polievkovú lyžicu sušenej mäty prelejeme cca 200 ml horúcej vody na necháme 5 až 10 minút vylúhovať. Môžeme osladiť medo, alebo cukrom a denne vypijeme 3 až 4 šálky.

Osviežující nápoj z mäty

Vetšiu hrsť čerstvej vňate mäty a rovnaké množstvo medovky vložíme do litrovej nádoby, zasypeme 1 – 2 lyžičkami trstinového cukru. Mierne pomačkáme napríklad varechou a zalejeme vodou a s ľadom.

Pestování mäty priepornej

Mäta prieporná je veľmi nenáročná bylinka na pestovanie.  Vysievame v marci až máji do pareniska, alebo na parapete. Vonku vysievame od konce apríla do mája. Mäto môžeme  množiť aj odrezkami. Má rada slnečné miesto a aj polotieň a dostatok závlahy. Ideálna je vlhká, humózna pôda. V dobrých podmienkach sa jej darí a je dobré si dať na to pozor, inak nám môže rýchlo zarásť celý záhon.

Tip: Vyskúšajte napríklad máäu pomarančovú, ananásovú, bazalkovú, čokoládovú, figovú alebo pro fajnšmekrov mätu, ktorá voní  ako voda po holení. Výborný je taktiež mätový čaj po náročnom večierku.

Úroda na bylinkovom poli v Ľubietovej:

SK: Medovka, LA: Melissa officinalis, EN: Lemon balm

 

Opis

Trvácna, bohato rozkonárená, jemne ochlpená rastlina, nápadne citrónovo voňavá, vysoká 30-90 cm. Kvitne v júni až auguste drobnými bielymi kvetmi. Obľubuje slnečné stanovište alebo polotieň chránené pred studeným severným vetrom. Pôdu obľubuje kyprú, piesočnato-hlinitú, bohatú na živiny. Ak si ju chceme vysádzať do nádob, treba vedieť že jej korene rastú až do hĺbky 20-30 cm, preto treba zvoliť správnu nádobu. V našich podmienkach zvykne vymŕzať, preto ju na zimu prikrývame napríklad čečinou. Odpradávna sa medovka používa ako liečivá a medonosná rastlina. Zbiera sa vňať alebo listy na začiatku kvitnutia. Pridávame ju aj do vonných zmesí.
Rozmnožujeme ju priamym výsevom do pôdy v apríli, alebo predpestovaním priesad, ktoré vysievame v marci do teplého pareniska, alebo delením trsov dvoj až troj ročných rastlín.

Kuchynské využitie: Na korenenie slúžia najmä mladé čerstvé listy zberané ešte pred kvitnutím rastliny. Lístky medovky pridávame do šalátov, bylinkových omáčiek, polievok, rybích a hubových jedál, majonéz, jogurtov, mliečnych nápojov a limonád, no taktiež ňou koreníme grilované jedlá, hydinu a varenú ryžu. Používa sa taktiež pri výrobe likérov "Benediktínka".

Liečivé účinky: Táto bylinka s výrazne citrónovou vôňou má silnú protivírusovú a protibakteriálnu aktivitu, ktorá napomáha pri liečení oparu (herpes). Ak ju užívame vnútorne, pomáha pri nervových problémoch a podráždenosti, najmä u detí. Ľudia trpiaci stavmi úzkosti a búšením srdca majú z medovky prospech, pretože pôsobí sedatívne a uvoľňuje nervovú sústavu. Z liehových výťažkov medovky sa vyrábajú veľmi žiadané lieky proti bolestiam hlavy, hypochondrii a hystérii. Je účinná proti nespavosti, melanchólii a depresiám. Inhalácia silice napomáha pri odkašlávaní a uvoľňovaní hlienu. Čerstvé pomliaždené listy prikladáme na miesta po uštipnutí hmyzom. Odvar z medovky je vynikajúci ako relaxačný kúpeľ.

Úroda na bylinkovom poli v Ľubietovej:

Opis: Živicovito aromatická bylina s mäkko páperistými, vajcovito kopijovitými listami. Horné listy sú sediace so zúženou bázou. Úbory merajú v priemere 3 - 7 cm.Skladajú sa zo žltých až oranžových jazykovitých a rúrkovitých kvetov alebo sú všetky kvety jazykovité.
Nechtík dorastá do výšky 30 až 60 cm.

Výskyt

Nechtík pochádza zo Stredomoria a Blízkeho východu. Už v stredoveku bol obľúbený ako okrasná kvetinka a dnes sa znova dostali do popredia jeho liečivé účinky. Je pestovaná najmä v Severnej Afrike, ale veľa sa pestuje aj po Európe v záhradách.

Časti, ktoré sa zbierajú

Zber kvetov a celých úborov sa robí ručne za slnečného počasia. Pozbieraný materiál sa rozloží na lieskach v tieni a suší sa na dobre vetraných miestach pri teplotách do 35 °C.

Využitie

Ako krv prečisťujúca bylinka je naším najlepším pomocníkom pri infekčnej žltačke a vírusom. Jedna až dve šálky denne robia zázraky. Nechtík pôsobí prečisťujúco, upravuje krvný obeh a rýchle hojí rany. Nechtíková masť rýchlo pomáha pri kŕčových žilách, zápaloch ciev, nevyliecitelných vredoch, fistulách, omrzlinách, ranách po popálení. Masť a zvyšky z prípravy nechtíkovej masti sa používajú pri vredoch na prsiach, najmä ked majú zhubný charakter (rakovina prsníkov).
Je taktiež vynikajúci prostriedok proti plesniam na nohách.
Vnútorne sa používa zápar z nechtíka pri žalúdočných a črevných chorobách, pri žalúdočných kŕčoch a vredoch, ako aj pri zápale hrubého čreva.

Kontraindikácie

Ojedinele sa môžu vyskytnúť alergie u pacientov citlivých na rastliny čeľade astrovité.

Zaujímavosť

Nechtíková masť : 500 g bravčovej masti sa rozohreje ako na vyprážanie rezňa, pridá sa do nej 4 plné hrste čerstvých nadrobno narezaných kvetov a krátko sa popraží. Nasledujúci deň sa mierne prihreje, vylisuje cez ľanovú šatku a naplní do fliaš. Skladujeme v chladničke.

Motto

Aj najväčšie zlo pošteklíš nechtíkom.

 

Naše výsledky v Ľubietovej:

Opis

Trváca cibuľovitá rastlina vysoká 15-50 cm. Listy sú kopijovité, duté a vyrastajú trsovite z malých cibulí. Má svetlofialový guľovitý kvet, kvitnúci v máji až auguste. Obľubuje slnečné stanovište alebo polotieň. Vyhovuje jej stredne ťažká hlinitá pôda s dostatkom živín a vápnika.
Pažítku pestujeme priamym výsevom koncom marca až začiatkom apríla, alebo delením a rozsádzaním trsov (cibuliek) začiatkom mája.

Kuchynské využitie: Vňať pažítky má mnohostranné využitie. Je neoceniteľnou hlavne v studenej kuchyni. Pridávame ju nasekanú do rôznych nátierok, syrových pomazánok, šalátov, polievok. Taktiež nám slúži ako dekorácia na chlebíčky a pod. Kvet môžeme použiť ako dekoráciu na rôzne jedlá. Tvorí tiež podstatnú zložku bylinkových masiel. V zásade ju používame všade, kde sa hodí cibuľa.

Liečivé vlastnosti: Pažítka je výborné stomachikum - podporuje chuť do jedla a tvorbu tráviacich štiav. Je účinná aj proti črevným parazitom a znižuje krvný tlak. Obsahuje vysoké množstvo vitamínu C, ďalej riboflavínu, draslíka, vápnika, fosforu, sodíka, železa a beta-karoténu.

 

Naše výsledky:

 

Opis

Petržlen záhradný je dvojročná rastlina dosahujúca v prvom roku 30 cm a v druhom až 1 meter. Má silný, mrkve podobný koreň a šťavnaté stonky zakončené jednoduchými kučeravými listami. Drobné žltozelené kvety sa objavujú v lete druhého roku. Petržlenu sa darí najlepšie v úrodnej, vlhkej a dobre priepustnej pôde. Vyhovuje mu slnečné stanovište, alebo polotieň.

Kuchynské využitie: Petržlen je jednou z mála liečivých rastlín odpradávna používaných aj v kuchyni. Vďaka jemnej chuti a zelenej farbe patrí k najobľúbenejším kuchynským bylinkám. Jeho lístky často zdobia pokrmy v reštauráciách. Nielenže príjemne osviežia dych, ale naviac sú významným zdrojom vitamínov A, B a C, ďalej vápnika, horčíka a železa. Najčastejšie sa používajú najmä čerstvé, menej i sušené lístky. Do jedál sa pridáva tesne pred dovarením, alebo ho pridáme už do hotových jedál. Je výborný na mäsá, varené zemiaky, zeleninové polievky, omáčky, šaláty, plnky, nátierky, majonézy, studené misy, hubové a vajcové jedlá, zeleninu, šťavy alebo obložené chlebíčky. Tak isto môžeme použiť i koreň kučeravého petržlenu. Jeho chuť je podobná s klasickým petržlenom.

Liečivé vlastnosti: Petržlen sa z hľadiska medicínskeho považuje hlavne za diuretikum - močopudný prostriedok vhodný na ľadvinové problémy, rozpúšťanie ľadvinových kameňov, ďalej ako prostriedok povzbudzujúci trávenie a vypudzujúci plyny. Semená petržlenu obsahujú látku apiol, ktorá môže byť vo vysokých dávkach toxická! Apiol podporuje maternicové sťahy. V Rusku existuje prípravok s názvom Supetin, ktorý obsahuje 85% petržlenovej šťavy a používajú ho k vyvolaniu maternicových sťahov pri pôrode. Na začiatku 20. storočia boli vysoké dávky apiolu podávané k vyvolaniu potratu. Čaj zo semien petržlenu je v Nemecku často predpisovaný aj ľuďom s vysokým krvným tlakom. Čaj z petržlenovej vňate má taktiež vlastnosti pomáhajúce znižovať horúčku. Petržlen má v porovnaní s ostatnými liečivými rastlinami vysoký obsah chlorofylu. Chlorofyl je aktívna zložka väčšiny osviežovačov dychu. Takže pre Váš svieži dych postačí požuvať zopár lístkov čerstvej petržlenovej vňate.

doplnit info.

 

Opis

Šalvia lekárska je 20 až 70 cm vysoký, krátko rozkonárený, trváci, silno aromatický poloker s plstnatými šedo zelenými listami. Obľubuje slnečné stanovište, suché, dobre priepustné a vápnité pôdy s dostatkom živín. Kvitne v júni až júli prevažne fialovými, ale aj bielymi a ružovkastými kvetmi. Rastliny často striháme, aby si udržali hustý kríčkovitý rast. Zbierame listy a mladú vňať tesne pred kvitnutím, za suchého počasia, najlepšie dopoludnia. Šalvie je taktiež viacej druhov, napríklad zaujímavé sú "Salvia Tricolor" so zeleno červenkastými listami s bielym okrajom, alebo "Salvia Purpurea" s efektným purpurovo zeleným listom a taktiež "Salvia Icterina" so zlatožltými listami a jemnejšou vôňou.
Rozmnožujeme ju na jar priamym výsevom do pôdy, alebo predpestovaním priesad v parenisku. Taktiež, a to hlavne pri hybridných kultivaroch - na jar, alebo na jeseň delením starších trsov, alebo stonkovými odrezkami.

Kuchynské využitie: má ostrú, korenistú až štipľavú vôňu a chuť. Používame hlavne mladé koncové výhonky rastlín. Čerstvými, ale i sušenými lístkami koreníme jahňacinu, baraninu, teľacinu, hydinu i ryby. Dochucujeme ňou maslo, syr, nátierky, cibuľovú polievku, dusené rajčiaky, pečienku, rôzne plnky alebo i pečené zemiaky. S rozmarínom dodáva zaujímavú chuť mäkkým syrom a maslu. V kuchyni južnej Európy je šalvia najpoužívanejšou koreninou a zložkou väčšiny koreninových zmesí.

Liečivé vlastnosti: Názov šalvia pochádza z latinského slova salvia znamenajúceho "liečiť". Šalvia má silný proti bakteriálny účinok, osvedčený pri všetkých chorobách ústnej dutiny a hrdla, výborne sa uplatňuje pri zápale ďasien a paradentóze. Silica má dezinfekčné, utišujúce účinky pre ktoré sa pridáva do zubných pást a ústnych vôd. Pravidelným potieraním si zubov listami šalvie docielime vybielenie zubov. Čaj zo šalvie odstraňuje nočné potenie a pomáha pri pracovnej preťaženosti a nervozite. V ľudovom liečiteľstve sa využíva pri ťažkostiach v klimaktériu (potenie, návaly horúčav, migréna), pri silnej menštruácii na podporenie pružnosti maternice. Pri užívaní vo vyšších dávkach vyvoláva kŕče podobné epileptickým.

  • Dym zo šalvie neutralizuje pachy. Žuvanie čerstvých lístkov odstraňuje zápach z úst.

Výsledky našich pestovateľov:

Opis: Tváca bylina s bezlistým, pritisnuto chlpatým stvolom vysokým 5- 60 cm. Listy zblížené do prízemnej ružice, kopijovité, s 3-7 žilami. Kvety drobné, usporiadané do guľatého alebo valcovitého klasu. Kvitne od mája do októbra.

Výskyt

Polia, lúky, okraje lesov, nízke porasty drevín. V Stredomorí a juhozápadnej Ázii. Pestuje sa aj u nás.

Časti, ktoré sa zbierajú

Zbierame listy v čase, keď rastlina kvitne. Sušíme pri teplote 40 stupňov.
Nazbierame skorocelové listy, z ktorých hneď pripravíme skorocelový sirup alebo ich rýchlo vysušíme za horúcich slnečných dní. Vysušené listy použijeme kedykoľvek počas roka na prípravu liečivého čaju. Droga sa dá bežne aj kúpiť v lekárni.

Využitie

Skorocel je známy hlavne pre svoj liečivý účinok pri hojení rán. Po priložení listu skorocelu sa rany rýchlo a pekne hoja. Je to spôsobené tým, že rastlina obsahuje látky, ktoré ničia baktérie. Tiež sa používa na omrzliny, popáleniny, pri zapálených očiach, alebo po bodnutí hmyzom.

Vďaka výborným chladiacim, sťahujúcim a antiseptickým účinkom je skorocel ideálnym prostriedkom na starostlivosť o mastnú a aknóznu pleť.

Okrem toho sa skorocel používa vnútorne, proti kašľu, pri zahlienených prieduškách, pomáha pri hnačkách, lieči pokazený žalúdok, pečeň aj žlčník.

Kontraindikácie

Droga nemá žiadne nepriaznivé účinky a čaj z neho možno piť aj dlhšiu dobu.

Zaujímavosť

Skorocelový sirup

Vhodný preventívny prostriedok proti katarom horných dýchacích ciest. Na prípravu potrebujete 4 hrste skorocelových listov, ktoré pomeliete na mäsovom mlynčeku. Potom do takejto zmesi pridáte trochu vody, 300 g hnedého cukru a 250 g medu. Varíte za stáleho miešania na miernom ohni, až vznikne rôsolovitá tekutina, ktorú teplú nalejete do sklenených fliaš a uskladníte v chladničke.

Motto

Keď brúsiš nôž, poobzeraj sa za skorocelom.

 

Naša úroda v Ľubietovej:

Pomoc

Ak potrebujete pomoc neváhajte nás kontaktovať. Sme tu pre Vás.

 

Kontakt

Go to top